šetriť treba??

Inak došla mi výplata, minulý týždeň. Paráda. Týždeň je fuč aj prachy sú tam.. Poznáte to? Deti vo vývoji, chladnička otvorená každých 12sekúnd. Urobíte nákup s peknou myšlienkou - nereálnou, ale peknou, že by to mohlo vydržať do konca týždňa. Po dvoch dňoch sa vám chce plakať. Okrem množstva prázdneho plastu, nič poriadne v tejto úschovni jedla, nenájdete. Pozriete sa okolo seba. Dom - nedokončený, drevo na obklad schodov už cestuje poriadne dlho...urobíte si kávu, v mojom prípade je aspoň tá káva vážne dobrá. By som mohla smelo povedať, že prvotriedna. Na káve sa nešetrí. Tak mám tú kávu a kofein mi stúpa do hlavy a s ním aj pocit, že bude lepšie. V tom mi do tejto príjemnosti príde povedať dieťa, že ho tlačia tenisky. Néééééééééé. Idem si urobiť ďalšiu kávu? Nie. Takto sa to točí mesiac čo mesiac a mesiac čo mesiac. Dobre. Múdre ženské v časopisoch hovoria, že treba šetriť, že sa to vraj dá aj keď sa to akože nedá. Aha. Idem na to. Mám papier, ceruzku, mobil, kávu a dosť dobrú výbavu pozitivizmu na túto aktivitu. Tak kde by sme mohli začať? Hmmm. Jedlo? Tam to už stroskotalo veľa krát. Auto? Vááác sa nedá. Ok. budem sa umývať v studenej vode, alebo rovno v dažďovej... bla bla bla Papier mám prázdny, slzu na kraji a radšej idem kúpiť tie tenisky. Desím sa tej debilnej vety: "tie nie, tie sú moc drahé". Nakoniec kupujem synovi tie trochu drahé a začína ma bolieť hlava. Nevadí, doma si dám migralgin. Bude dobre. Idem si po ulici celkom v dobrej nálade, s migralginom a psom a stretnem susedu, kamošku. Som rada, že sa jej darí, ale hneď sa začínam týrať blbými myšlienkami, že prečo sa tak trochu nemôže začať dariť aj mne, nám? Pes sa vyvenčí a pri pohľade na výsledok si poviem, že jasné - neni hovno, ako hovno. Áno, každý máme svoje hovná, áno, aj moja suseda aj môj kamoš aj brat aj aj aj. Nemám sa zle, máme zdravé deti, psa, auto, dom - čo tu brblem teda... Myslím, že potrebujem výdych od počítania, od bolestí hlavy z otázok mojich detí, či im môžem vybrať toľko a toľko do školy, alebo len na zmrzku. Viem, že je nás tu veľa, čo potrebujeme výdych a nie rady. Pochopenie a nie povzdych, že to máme ťažké. A potom tu máme sociálne siete, hmmm, plno fotiek z dovoleniek, kam nikdy asi nevkročím, ale dík za fotku, aspoň viem jak to vyzerá na ostrovčeku tom a tom. A upravené baby, ohodené a nastajlované, až to bolí. Halóóó, Vierina, vždy bude mať niekto viac a lepšie..tak dokelu čo s tým? spokojnosť.spokojnosť.spokojnosť. Skúsim to a baby čo máte podobné trable, som s vami. Tak si dajme dobrú kávu a vychutnajme si ešte pár prázdninových dní, kým nám učky dajú zoznam čo treba kúpiť....